Odpúšťaj, no nezabúdaj
Možností, ako sa zachovať v podobných situáciách je hneď niekoľko. Avšak aj keď sa rozhodneš pre cestu tzv. „po dobrom“ najprv musíš prekonať fázu počiatočného hnevu. Ten sa časom pretransformuje na smútok. Poslednou zastávkou je staré známe sklamanie. Uvedomíš si ho presne v momente, kedy vychladneš a necháš svoju hlavu vstrebať všetky okolnosti.
Existujú malé chyby a podrazy. Potom sú tu ale tie, ktoré ti doslova a do písmena pozastavia myseľ a samú seba pristihneš pri otázke: „Čo malo toto do pekla znamenať, za čo?“ V tomto prípade už dávno vieš, že nič ako návrat do starých koľají nehrozí. Pochopiteľne. Môžeš ale dotyčnej osobe odpustiť.
Odpustenie je veľmi podceňovanou záležitosťou. Zrejme sa ti vybaví veľké množstvo chvíľ, kde si povedala niečo obdobné a jediné, k čomu si sa dopracovala bolo krútenie hláv naokolo v spojitosti s nechápavými výrazmi. Logicky im prišlo neskutočné, že chceš odpustiť niekomu, kto si to v subjektívnom merítku absolútne nezaslúži. Vtedy im treba vysvetliť rozdiel medzi odpustením a zabudnutím.
Fakt, že niekomu na „prepáč“ odpovieš „v poriadku“ ešte neznamená, že sa nič nestalo a ideme ďalej. Ani náhodou. Jedná sa čisto iba o „vyčistenie vzduchu“ a možnosť ako sa obaja dopracujete k čerstvému štartu bez akýchkoľvek prekážok. Častokrát ľudia odpúšťajú iba preto, aby sa im samotným skrátka uľavilo, lebo aj keď si si to možno neuvedomila, ťarchu celého problému si so sebou berieš aj ty sama. Odpustiť neznamená to, že si hlúpa alebo slepá, práve naopak, svedčí to o tom, že si rozumná a dospelá.
Komentáre