Dnes je štvrtok, 09.december 2021, meniny má: Izabela
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Príbeh na pokračovanie: Láska z kuchyne, časť prvá

október 23, 2021 - 07:00
Láska ide cez žalúdok. Na tom sa asi ešte stále zhodneme. Zvyky a stereotypy sa však veľmi pomalým tempom posúvajú s dobou vpred. A varenie už dávno nie je len výsada ženy, ktorá každý večer nachystá mužovi teplý segedín. Povedzme si na rovinu, máločo nás na mužoch priťahuje tak, ako keď ich vidíme v kuchyni pripravovať romantickú večeru.
Foto: 
shutterstock.com

Linda od malička vedela, že varenie je jej vášeň. Keď ju však neprijali na prestížnu kuchársku školu, doma ju už nič nedržalo. Potrebovala sa zbaliť a vypadnúť. Nájsť v živote nový zmysel. Začať od znova v práci, nájsť si nové priateľstvá, a v kútiku duše dúfala, že aj osudovú lásku. Dobre vedela, že práve to nové miesta prinášajú. 

Sedela vo vlaku a rozmýšľala nad tým, čo ju asi čaká. Nervózne pozerala na hodinky, aj keď v tom okamihu pre ňu nezohrával čas žiadnu rolu. Hoci z nej ešte nie je hotová kuchárka, v žiadnom prípade nie je ochotná sa svojich snov vzdať. Sú to jediné, čo v živote má. To si od malička predsa vždy priala. Je ešte mladá a musí nabrať skúsenosti, aby prerazila v neľahkom kulinárskom odvetví. Preto sa na pár mesiacov rozhodla odísť do Nemecka. Raňajkový kuchár je pozícia, ktorú zvládne ľavou zadnou. Pri palacinkách a omeletách si ešte aj stihne utriediť myšlienky a opráši nemčinu, s ktorou sa celé školské roky tak trápila. Keď začala mať z tohto dobrodružstva strach, spomenula si na Ninu a Miloša. Najlepšia kamoška sa dala dokopy s jej priateľom. Nechutné. Vedela, že im to dlho nevydrží. Bola rada, že je od nich ďaleko preč. Všetko lepšie ju v živote ešte len čaká. 

Prvé dni boli o niečo ťažšie, ako si predstavovala. Budíček o piatej a potom nekonečný zhon pri príprave raňajok. Bola odhodlaná vydržať. Tvrdá škola života je to, čo jej momentálne pomôže najviac. Hotelová kuchyňa sa jej veľmi páčila. Bola dvakrát tak veľká, ako jej byt. Skoro ráno, keď v nej ešte nikto nebol, si predstavovala seba ako neoblomnú šéfkuchárku s prísnym pohľadom. Rozhodovala by o každom pohybe, ktorý sa vykoná pri príprave dokonalého jedla v jej kuchyni. Keď sa však vrátila späť do reality, v kuchyni varili len muži. Starí, nervózni, bez štipky životného elánu, na čele s Rupertom. Šedivý šéfkuchár s nemeckým dialektom, ktorý sa raz za deň usmial na Lindu jedným kútikom. Boli k nej ale všetci milí a zhovievaví. Správali sa k nej ako ku žene. Keď prešla kuchyňou cítila na sebe ich pohľady. Keďže jej to nebolo príjemné, zdržiavala sa najradšej sama v prednej časti kuchyne, kde si potichu a rýchlo robila svoju robotu. Nikto sa do nej nestaral, a keď nebolo treba, ani sa s ňou nerozprávali.   A potom tu bol on. Kristián. Kuchár s úsmevom. Ale s takým úprimne ľudským. Stačil jeden pohľad a cítila sa istejšie. Nevnímal ju ako rozptýlenie pri vypätej niekoľkohodinovej smene. Mala pocit, že vždy keď prešli okolo seba, chcel sa jej prihovoriť a ona tak chcela, aby sa jej prihovoril. Ale nikdy na to nebola v uponáhľanej atmosfére vhodná príležitosť. Začala si myslieť, že je prepracovaná a že si to celé už nahovára. Keď ho potajomky pozorovala pri varení, na chvíľu zastal čas. Mal vážny pohľad a bol pre tú činnosť taký zanietený, že nevnímal nič okolo seba. Priliehavý čierny kuchársky plášť mu pridával na šarme a charizme. Všimla si, že posledný gombík pri krku mu chýba. Často rozmýšľala, koľko má asi rokov a či je ženatý. Objektívne nebol pekný, ale strašne ju priťahoval. Na ich prvý rozhovor len tak nezabudne. „Schau mal“ , odznelo za jej chrbtom, keď krájala papriku. Otočila sa a stál tam on ukazujúc jej chýbajúci gombík.  

- - Inzercia - -