Dnes je nedeľa, 25.september 2022, meniny má: Vladislav, Vladislava
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Huslista Filip Jančík: “Všetko, čo si viete predstaviť, sa dá zrealizovať.“

február 27, 2022 - 12:00
Hrať na husliach chcel takpovediac od narodenia, napokon koncerty Slovenskej filharmónie na vtedajšej STV 2 boli jediným spôsobom, ako ho utíšiť.
Foto: 
archív FJ

Nikto vtedy netušil, že tento krok predurčí jeho budúcu kariéru. Filip Jančík je slovenský umelec- huslista, ktorý sa svojou tvorbou snaží priblížiť mladým ľuďom a Slovensko úspešne reprezentuje doma aj v zahraničí. Nedávno sa vrátil zo svetoznámej výstavy EXPO 2020 v Dubaji, kde si vychutnal pódium, ktoré okúsili aj iné zvučné mená zábavného businessu ako Coldplay, Alicia Keys či Black Eyed Peas. Napriek úspechom, ktoré má ani nie 29-ročný rodák z Popradu za sebou, ostáva nohami na zemi a uvedomuje si, že len pekne hrať nestačí.

Invenčná mama a chýbajúce noty


„Nepochádzam z hudobníckej rodiny, avšak za úspech vďačím aj svojej rodine,“ vysvetlil mi Filip hneď k jednej z mojich úvodných otázok, „a ani ma do toho nikdy nenútili.“ Je to vôbec možné? Malé dieťa, ktoré si vyberie snáď najťažší hudobný nástroj, aký svet pozná a zvláda ho bravúrne s precíznosťou majstra? „Vraj som veľa plakával a mama zistila, že ticho som, len pri koncertoch vážnej hudby, ktoré mi púšťala na vtedajšej STV 2.“ A to v chlapcovi zanechalo hlbokú stopu, lebo hneď ako sa vedel vyjadriť verbálne, ťahalo ho to k husliam. Rodičov síce vtedy zo základnej umeleckej školy otočili, lebo také malé deti nebrali, avšak keď dosiahol vek šiestich rokov, už mu nič nestálo v ceste. V ZUŠ tak nastúpil k rómskemu učiteľovi, ktorý mu venoval veľa svojho času. “Na hudobnú teóriu som však veľmi nechodil”, čo sa v tom čase pretavilo do neznalosti čítania nôt. Je dokonca možné, že o jeho neznalosti nevedel ani sám učiteľ, veď chlapec zahral všetko. „Mám hudobný sluch, vraj absolútny,“ vysvetlil, keď sme nechápavo krútili hlavou nad tým, či sa dá vo svete hudby prežiť bez nôt, „na každé vystúpenie alebo súťaž som sa pripravoval z nahrávok na CD-čkách, veď internet vtedy bol len v začiatkoch.“ Formálne vzdelanie si neskôr doplnil rôznymi kurzami doma aj v zahraničí u profesorov vysokých škôl napríklad vo Viedni. Nás pri pohľade na Filipa ale príjemne zaráža iná vec, a to fakt, že o všetkom hovorí s ľahkosťou a bez pátosu, akoby šlo o niečo úplne všedné a nie o umenie, ktoré má v súčasnosti tisícky obdivovateľov.

Celý príbeh si môžete prečítať v novom čísle Slovenky, ktoré bude v stánkoch už zajtra.

- - Inzercia - -