Dnes je utorok, 09.august 2022, meniny má: Ľubomíra
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Vysokoškolák z Nových Zámkov sa stal bačom na salaši

júl 05, 2022 - 07:00
Martin je typický mestský typ. Jeho rodičia žili na sídlisku. Aj starkých mal v meste. Možno preto ho lákalo okúsiť iný životný štýl a stať sa bačom na salaši.
Foto: 
Archív Martin Makai

K tejto myšlienke prišiel v rámci účasti v rozvojovom programe Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (skrátene DofE), kde je jednou z podmienok aj absolvovanie rezidenčného pobytu v neznámom prostredí. “Jaj, takých ako ty som tu už ja za tie roky videl,” posmešne zareagoval postarší bača zo salaša pod Veľkou Fatrou, keď mu Martin zaklopal na dvere a predstavil svoj plán. Martin bol však odhodlaný. Ani 350 ovečiek, predstava náročnej práce či bačova nedôverčivosť ho neodradili. A tak sa začalo nezabudnuteľné dobrodružstvo.  

Martin Makai je jedným zo 116 mladých ľudí, ktorí si v pondelok 27. júna 2022 prebrali svoje významné - zlaté - ocenenie vojvodu z Edinburghu (DofE) v Primaciálnom paláci za prítomnosti britského veľvyslanca či rôznych známych osobností ako Juraj Kemka, kapela Hex, či Lujza Garajová-Schrameková. Tento výnimočný úspech sa podarí len 3% zo zapojených študentov do tohto medzinárodného programu. 

Rozhodol som sa, že budem 5-dňový bača

martin_makai_rezid.projekt_4.jpg

Foto: 
Archív Martin Makai

Originálna myšlienka skrsla Martinovi v hlave počas túry po hrebeňovke Veľkej Fatry. V daždi zazrel obďaleč jedného baču pásť ovečky. “Predstava odísť z civilizácie na pár dní, psychicky zrelaxovať a zároveň sa venovať tak krásnemu remeslu ma úplne uchvátila,” spomína Martin. “Navyše, je škoda, že na Slovensku táto tradícia postupne vymiera. Mladí sa jej nevenujú a starí, bohužiaľ, odchádzajú. Preto som si povedal, že mám ideálny čas a príležitosť okúsiť, o čom bačovanie je,” dodáva. 

Priateľkin starý otec poznal baču zo Salaša pod Veľkou Fatrou. A tak sa Martin rozhodol ísť skúsiť šťastie tam. “Jaj, takých ako ty som tu už ja za tie roky videl,” posmešne zareagoval šesťdesiatročný bača, keď mu Martin zaklopal na dvere a predstavil svoj plán. “Bral ma ako nejakého mestského povaľača, ktorý si na jeho statku chce urobiť pár selfíčiek,” vraví. Opak bol pravdou. Martin úprimne túžil priučiť sa remeslu a aspoň na chvíľu odbremeniť ľudí, ktorí na salaši pracujú. O pár dní na to sa už chystal na svoje dobrodružstvo. Zabalil si vankúš, spacák, varič, ešus, monterky, veľké bagandže a široký klobúk, ktorý je vraj základnou ochranou proti páliacemu slnku. Vypol notifikácie na mobile a išiel bačovať!

Bača - atypický workoholik

martin_makai_rezid.projekt_3.jpg

Foto: 
Archív Martin Makai

Martina najviac prekvapilo, aký dlhý je deň na salaši. Hlavný bača vstáva už ráno o 3:30, zakúri, chystá stroje na dojenie a začína sa prvá šichta. Každú jednu z 350 ovečiek musí “napojiť” na dojací prístroj a následne ručne ešte dodojiť. Následne sa ovečky vypúšťajú na pašu a zahajuje sa výroba žinčice a syra. Počas toho ešte bača mení seno v maštaliach, pracuje okolo pozemku či kŕmi ostatné zvery. Celý deň sa prakticky nezastaví. A o tretej poobede začína druhá zmena, kedy sa celý tento proces zopakuje - zaháňanie ovečiek, dojenie, syr, žinčica a večerné upratovanie. Deň na salaši končí o 21:00. “Na jednej strane to bolo ako z idylickej rozprávky, kde békajúce ovečky zaháňal ovčiarsky pes a my sme veľkými drevenými palicami miešali mlieko a vyrábali z neho chutný syr. Na strane druhej človek maká bez prestávky 18 hodín denne,” vysvetľuje mladý bača. Prvý deň sa Martin iba zaúčal. Už na druhý deň však plne pomáhal so všetkými krokmi tohto nezvyčajného stereotypu. “Nikdy v živote som predtým žiadne zviera nedojil. Bol to vskutku zábavný zážitok, hlavne ak mali ovečky chuť si do mňa kopnúť,” spomína na začiatky tohto päťdňového dobrodružstva.

Veľa práce a pláce málo

martin_makai_rezid.projekt_2.jpg

Foto: 
Archív Martin Makai

“Spať som síce chodieval úplne dobitý, no zároveň so širokým úsmevom na tvári. Vidieť každý deň výsledok svojej práce - hotové syry a litre žinčice je veľmi napĺňajúce. Čo ma však prekvapilo je, že po celom dni a dojení toľkých stoviek ovečiek sme vyrobili iba šesť syrov! Teraz si skutočne omnoho viac vážim mliečne produkty, keď viem, koľko práce a času sa v nich skrýva,” dodáva.  Vďaka tejto skúsenosti si Martin tiež lepšie uvedomuje, aká náročná a pre spoločnosť úplne neznáma je práca na salaši. “Úprimne obdivujem každého jedného baču, ktorý celý svoj profesný a teda aj osobný život 7 dní v týždni zasvätí starostlivosti o ovečky a výrobe syru. Hlavne, ak zoberiem do úvahy minimálny plat za túto obetu,” uzatvára. 

Elektrikár s chuťou rozvíjať sa 

Každý mladý človek, ktorý chce zlaté ocenenie DofE získať, sa musí okrem absolvovania rezidenčného pobytu v neznámom prostredí tiež venovať športovej aktivite, rozvoju zručnosti, dobrovoľníctvu a zároveň zvládnuť náročnú 4-dňovú dobrodružnú expedíciu v lese. Martin nebol výnimkou. Programu DofE sa začal venovať na strednej elektrotechnickej škole. Po úspešnom absolvovaní dvoch úrovní - bronzovej a striebornej - sa už ako vysokoškolák pustil aj do najnáročnejšej - zlatej úrovne. “Páčila sa mi predstava mať na stene vedľa seba zavesené všetky tri DofE certifikáty a pocit, že som to celé dal. Ak by bola nejaká vyššia úroveň, bral by som aj tú,” vysvetľuje úsmevne. “Hlbší rozmer DofE a to, ako ma to posunulo ako človeka, som si uvedomil až neskôr,” dodáva. Počas svojej štvorročnej DofE skúsenosti vyskúšal kadejaké aktivity - posilňoval, vlastnoručne vyrábal a zapájal zosilovač, trénoval psy, učil sa hrať na klavír, venoval sa turistike, či dobrovoľne viedol vyše 10 skupín ako expedičný vedúci. 

martin_makai_dobro_2.jpg

Foto: 
Archív Martin Makai

Vďaka DofE je zo mňa úplne iný človek. Zdokonalil som sa v práci s mladými ľuďmi. Naučil som sa prijímať spätnú väzbu a nebrať si ju osobne. Som vytrvalejší a pokornejší, ale hlavne mi DofE dalo nádej v mladú generáciu. Väčšina mladých ľudí, ktorí sa pohybovali v mojom okolí, boli akoby stratení sami v sebe a v tomto svete, nevedeli čo so sebou, čo po škole, nemali pokoru. Kdežto cez DofE dobrovoľníctvo, kde som pôsobil ako vedúci dobrodružných expedícií, som spoznal vyše 80 mladých ľudí, Dofákov, ktorí mali vlastné sny, ciele a odhodlanie ich dosiahnuť. Ostal som z toho skutočne očarený a bola to pre mňa jedna z motivácií v DofE pokračovať, či už z pozície účastníka alebo vedúceho,” uzatvára úspešný absolvent zlatej úrovne programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu.