Dnes je pondelok, 08.august 2022, meniny má: Oskar
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Klaňal som sa večnému vodcovi

máj 04, 2013 - 07:49
Zaútočíme na vás! Takto sa nedávno vyhrážal mladý vodca Kórejskej ľudovodemokratickej republiky Kim Čong-un celému svetu. Hrozil, že zničia nepriateľov raketami a jadrovými zbraňami. Táto izolovaná krajina Kórejského polostrova pripomína skanzen. Len málokto má možnosť vidieť, ako naozaj žijú jej obyvatelia. Cestovateľovi Jozefovi Pekárovi sa to podarilo.
Foto: 

 

Keď letušky zavreli dvere lietadla kórejských aerolínií, pomyslel som si: Niet cesty späť!
Formality na letisku však netrvali dlho. V hlavnom meste nás privítali všadeprítomní otec a syn: Kim Ir-sen a Kim Čong-il – otec večný prezident a jeho syn, vtedajší najmocnejší muž krajiny. V čase mojej cesty bol vedením krajiny poverený mladý Kim Čong-un.
Po prevzatí batožiny si našu skupinku zo Slovenska prevzali dozorcovia a sprievodcovia. Súdruh Kim a súdružka Li. Hneď v úvode nás oboznámili s pravidlami nášho pobytu: žiadne mobilné telefóny (tie nám odobrali a zapečatili ich s prísľubom, že sa k nim dostaneme pri odchode z krajiny), žiadne fotenie pracujúcich ľudí, stavieb, vojakov, policajtov, pionierov... Žiadny voľný pohyb, len na povolenie sprievodcov.
Cestou z letiska do mesta som tajne, s fotoaparátom „prilepeným“ na skle autobusu, porušil prvé zákazy. Ľudia kefkami čistili drážky obrubníkov, chodníky boli plné pochodujúcich ľudí v zoradených útvaroch s mávadlami. 
 
Na najväčšom štadióne sveta
Na návštevu krajiny sme si vybrali magický čas pre Kórejskú ľudovodemokratickú republiku, keď vodca krajiny vyhlasuje oficiálny dátum začatia masových hier kórejského ľudu. Mali sme príležitosť zúčastniť sa hier na údajne najväčšom štadióne sveta s kapacitou 150 000 miest. Keď sa otvorí kotol tejto naozaj grandióznej stavby, prebehnú vám zimomriavky po celom tele. Hudba budovateľského obdobia päťdesiatych rokov u nás, pochodové pesničky, tisíce cvičencov zapĺňajúcich plochu štadióna bez chybičky nacvičené programy žien, pracujúcich, vojakov, detí a do toho neuveriteľné akrobatické výkony cvičencov zavesených na lanách. Ľudia sediaci na tribúnach vytvárajú tabuľkami neskutočné, dokonalé obrazce.
 
Večný prezident
Ako to však vyzerá v skutočnosti v tejto „demokratickej“ krajine? Aby som splynul s okolím, rozhodol som sa pribaliť si do batožiny pioniersku šatku. Vydržala na mojom krku len v deň príchodu. Na druhý deň ráno mali sprievodcovia poradu a Kim mi prišiel oznámiť rozhodnutie zbaliť šatku z môjho krku. Bránil som sa, ale nepomohol ani argument, že je pravá a skutočne patrí mne. Šatku majú právo nosiť len pionieri.
Náš každodenný program bol presne do bodky naplánovaný. Cestou na návštevu mauzólea  som si všimol, že ulice sú plné ľudí, ale z ich výrazu sa nedá určiť, čím sa práve zamestnávajú. Žiadne nákupné tašky, nič, čo by naznačovalo ich činnosť. Pionieri zoradení v štvorradoch, množstvo žien a dospelých s už známymi mávadlami, hlavné námestie plné nacvičujúcich. Na širokých bulvároch takmer žiadne autá, preplnené muzeálne električky a trolejbusy aj z doby slávnej československej výroby, a ľudia v skupinkách čupiac čakajúci na zastávkach. Jedno veľké mravenisko. Kto to všetko organizuje? Z každej ulice na veľkých bilbordoch – z mramoru a mozaiky sa na nás usmievajú vodcovia krajiny v životných či nadživotných veľkostiach. Každý občan, ktorý prichádza do krajiny, ide najskôr kúpiť kvety a jeho kroky potom smerujú k najväčšej soche (sochám) večného prezidenta Kim  Ir-sena a poklonou si uctieva jeho večnú pamiatku. Práve on je zakladateľom učenia juche, ktorému sme sa prišli učiť aj my, malá delegácia zo Slovenska. Od roku narodenia vodcu – 1912 – sa počíta aj kórejský kalendár – juche. Udáva sa na všetkých knihách a tlačovinách. Deň narodenia 15. 4. je zas významným dňom kórejského ľudu – deň slnka.
 
Viac sa dočítate v aktuálnom dvojčísle časopisu SLOVENKA!
 
Autor: Jozef Pekár
Foto: autor
 
kľúčové slovo 3: uvidíte

- - Inzercia - -