Dnes je nedeľa, 24.október 2021, meniny má: Kvetoslava
Čas čítania
6 minutes
Zatiaľ prečítané

Pravdu o otcovi sa už nedozviem

júl 03, 2012 - 11:05
Keď otec zomrel, mal som len tri roky. Všetko, čo o ňom viem, viem z rozprávania. Viem, že bol vynikajúci herec, skvelý profesionál, no bol aj zraniteľný.
Foto: 

 Rád by som vedel, prečo sa zastrelil, no vysvetlenie si, žiaľ, odniesol so sebou do hrobu. Musím sa teda zmieriť s tým, že skutočnú pravdu sa už nedozviem,“ povedal nám JÁN, najmladší syn herca IVANA MISTRÍKA, ktorý zomrel pred tridsiatimi rokmi. 

Ján Mistrík žije v Amerike, kam odišiel na potulky. V lietadle však stretol svoju životnú lásku – Rusku Irinu a zostal tam s ňou pätnásť rokov. V Amerike nastúpili do tej istej firmy, vzali sa tam, narodili sa im dve deti – Andrej a Katarína, s ktorými hovoria troma jazykmi – slovenským, ruským a anglickým. „Vždy som chcel mať syna, a táto túžba sa mi splnila. Keďže ja som nemohol vyrastať s otcom, chcel som byť v roli otca ja. No a môj syn je otcova kópia. Milujem svoje dve deti a neviem si predstaviť, že by som im spravil niečo také, ako otec. Musel asi veľmi trpieť a zrejme prišlo z jeho strany k nejakému skratu...“ uvažuje syn herca Ivana Mistríka, večného mladíka, bohéma i melancholika. Čo sa vlastne stalo pred tridsiatimi rokmi – 16. júna o osemnástej hodine roku 1982 na námestí SNP v Bratislave, kde Mistríkovci vtedy bývali?


Osudný deň samovraždy

Rodený Bratislavčan Ivan Mistrík začínal v Dedinskom divadle v Bratislave, rok pôsobil vo Zvolene, odkiaľ prešiel na Novú scénu, kde ho obsadzovala najmä režisérka Magda Lokvencová, prvá manželka Gustáva Husáka. Členom prvej divadelnej scény SND bol od roku 1966 až do svojej predčasnej smrti. V divadle hral najmä senzitívnych hrdinov, konfrontovaných s drsným svetom. Aj v dospelom veku mu však zostal výzor chlapca. Celé roky dostával krásne príležitosti aj v televízii, kde si zahral asi v stovke televíznych inscenácií, medzi nimi bola Balada o siedmich obesených, ale aj seriál Parížski mohykáni či Vivat Beňovský, no najmä vo filme. Jeho tvár a herecký výkon zarezonovali najmä v Kapitánovi Dabačovi, Medenej veži, Orlom pierku, Vyššom princípe, Polnočnej omši, Pomocníkovi.

Do súkromného života vstúpili Ivanovi Mistríkovi dve ženy, s ktorými sa oženil. Jeho prvá manželka Helena, prezývaná aj Enča, s ktorou mal dvoch synov Ivana a Michala, zomrela v roku 1977 na dovolenke v Bulharsku po náhlej mozgovej príhode. So svojou druhou manželkou Marikou Klesniakovou sa zoznámil, keď hľadal pre synov učiteľku angličtiny. Zaľúbil sa do nej, vzali sa a narodil sa im syn Janko. Ivan však údajne neprestajne žiarlil na svoju o sedemnásť rokov mladšiu krásnu manželku – speváčku, ktorá sa do bývalého Československa vrátila po desaťročnom pobyte v Amerike. V ich štvorročnom manželstve boli vraj sústavné nezhody, ktoré zapíjal alkoholom. Mnohí mu navrhovali, aby sa rozviedol, no nespravil tak. Svoje utrpenie riešil samovraždou – vo vlastnom byte si guľovnicou strelil do hlavy. Údajne sa o samovraždu pokúšal už v prvom manželstve...

V ten tragický večer bola Marika s Jankom vo vedľajšej izbe za zavretými dverami. Jeho synovia z prvého manželstva Ivan a Michal boli v tom čase na internáte v inom meste. Keď Marika počula výstrel, vybehla na ulicu, odtiaľ do neďalekého bytu herca Ivana Palúcha. Ten ho uvidel ležať vo vlastnej krvi ako prvý, neskôr prišiel ďalší kamarát Ivan Rajniak, s ktorým chodieval na poľovačku. Ivan Mistrík mal po smrti v krvi 3,5 promile alkoholu. Z jeho smrti obviňovali všetci Mariku, ktorej vyčítali, že to spravil z nešťastnej lásky, ktorá ho zničila. Keďže sa verejnosť otočila k nej chrbtom, najprv utiekla so synom Jankom k príbuzným do Budapešti, neskôr do Švajčiarska a Ameriky. Roky prešli, na Mariku sa postupne zabudlo, verejnosť ju spomínala len v súvislosti s opakovanými výročiami od tragickej smrti jej bývalého manžela. Dnes žije v ústraní v Bratislave a z Janka je dospelý muž...


Kliatba pokračuje

Aj Ján študoval na Slovensku, podobne ako jeho starší bratia Ivan a Michal, hotelovú školu v Piešťanoch, no čašníka nikdy nerobil. „V čase rozhodovania som nevedel, kam mám ísť, tak som si zvolil rovnakú školu ako moji bratia. V Amerike som robil manažéra v hoteloch v Las Vegas, Los Angeles, no hotelový biznis ma prestal baviť. Istý čas som pracoval pre show Thomasa Gottschalka, v súčasnosti mám vlastnú firmu, kde radíme v oblasti poisťovania a spolupracujeme s Európou,“ vysvetľuje Ján a prezrádza, že 14. júla sa vracia z New Hampshire definitívne na Slovensko aj s celou rodinou. „Firma je dobre rozbehnutá, môže fungovať aj bezo mňa,“ dodáva. „Milujem Slovensko a ťahá ma to sem už dávno. Mám tu príbuzných, rovnako ako moja manželka, pretože jej ruská rodina sa presťahovala na Slovensko. Teším sa, že budem s mamou, s príbuznými, lebo v Amerike žiť bez príbuzných je veľmi ťažké. Naše krajiny sú veľmi vzdialené a návšteva raz do roka mi nestačí.“

Starší Jánov brat Ivan už tiež nežije, zlyhalo mu srdce ako tridsaťšesťročnému, pri zmienke o mladšom Michalovi si len povzdychne: „Akoby sa mu nechcelo žiť. Už je to vyše pätnásť rokov, čo sa mu rozpadla rodina, pritom sa mu tak darilo. Pracoval v Rakúsku, dobre zarábal. Aj on prepadol alkoholu, ako by išiel po tých istých stopách ako otec... Ako by to bolo rodinné prekliatie,“ rozpráva Mistríkov najmladší syn, ktorý je nositeľom rovnakého mena ako má strýko, tiež herec, ktorému ale do reči veľmi nebolo...  


Bolestné spomínanie

„Už som sa za tie roky naspomínal, brata mi to nikdy nevráti,“ zareagoval člen Novej scény, herec Ján Mistrík. Zhovorčivejší boli niektorí kolegovia z SND, kde o ňom hovoria ako o hercovi a kolegovi len v superlatívoch. ,,Nahraditeľný je každý, ale Ivan Mistrík – neviem si predstaviť kým a čím,“ povedal Juraj Slezáček. „Ivan bol veľmi dobrý človek. Nevedel ublížiť, nevedel sa nahnevať.“ „On len povedal svoje a zosmutnel, a preto to bolo horšie, akoby ti vynadal,“ doplnil Karol Čálik. „Na mňa Ivan pôsobil – prepáčte mi ten mysteriózny pohľad – ako keby ho sem hodil niekto z inej planéty a on alkoholom iba utápal tú hrôzu, v ktorej musí žiť,“ vyjadril sa pred rokmi režisér Martin Hollý. Ivan Mistrík bol vášnivý poľovník, poľoval s kolegom Ivanom Rajniakom a Štefanom Kvietikom, u ktorého mal údajne uložené pušky, kvôli deťom. V kritický deň samovraždy, keď bol podľa vyjadrenia jeho manželky opitý, si mal ísť po jednu z nich k nemu a doma vo vlastnom byte si potom strelil do hlavy. Štefan Kvietik však túto verziu kategoricky popiera a aj po tridsiatich rokoch má ťažké srdce na jeho manželku Mariku a jej vyjadrenia, ktoré čítal pred piatimi rokmi v novinách, že Ivan bol alkoholik a bil ju... „V ten osudný deň sme neboli v klube a neboli sme ,opití', ako to tvrdí. Ja mám v tichej úcte jeho pamiatku, v deň jeho smrti si vždy zapálim sviečku, preto sa mi nepáči, keď niekto spochybňuje človeka, ktorého som si vážil a ktorý sa už nemôže brániť. Prečo nepíšete, aký to bol vynikajúci herec, že niečo pre Slovensko znamenal?! Prečo stále – aj po tridsiatich rokoch  – sa zaoberáte jeho tragickou smrťou?“ ukončil výčitkou svoju výpoveď Štefan Kvietik.


Epilóg

Marika Mistríková-Klesniaková si po tragickej smrti svojho manžela svoje zrejme už odtrpela. Pochovala aj otca, mamu, brata, sestru. Dnes žije v ústraní, s rodinou svojho bývalého manžela sa nestretáva. Syn Ján však tvrdí: „Mama o otcovi nikdy nič zlé predo mnou nepovedala. Každý rok, v deň výročia otcovej tragickej smrti si spolu zapálime sviečku.“
S názorom Štefana Kvietika možno súhlasiť, no aj po tridsiatich rokoch si mnohí dodnes dávajú otázku, či jeho smrti predsa len nemohli zabrániť. Preto sme si aj my dovolili sa k jeho tragickému skonu vrátiť. „Ivan Mistrík mal v tom období, keď sme spolu hrali v Turgenevovej hre Mesiac na dedine, kde bol mojím mužom, vážne problémy. Všimla som si, že sa už nevedel oddeliť od toho svojho osudu. Vyčítala som si vtedy, že som sa s ním v ten inkriminovaný večer neporozprávala a nechala ho po predstavení len tak odísť... Dosť dlho ma to prenasledovalo. Tomu sa však asi nedalo zabrániť...“ povedala v poslednom rozhovore pre Slovenku herečka Emília Vášáryová. Najviac výčitiek má však asi druhorodený Mistríkov syn Michal, bývalý automobilový kaskadér, v súčasnosti čašník, ktorý rád zabával ľudí a bol tak trocha komediant. Po otcovi zdedil nielen talent, ale aj vlastnosť pomáhať druhým. Len sebe nevie pomôcť... Otec sa mu pred tridsiatimi rokmi zdôveril, že chce spáchať samovraždu. „Povedal mi, že sa chcel zastreliť, no ja som to v tom veku, bohužiaľ, nepochopil. Neveril som, že to myslí vážne. Mohol som pre to niečo spraviť, aby sa to nestalo... “ vyčíta si Michal, ktorý mal v čase tragédie sedemnásť rokov. Možno práve preto si nevie nájsť svoju cestu životom – tak, ako jeho otec, vynikajúci herec, ktorý navždy zostane slovenským Gérardom Philipom. Diváci ho obdivovali a milovali, kolegovia si ho vážili. Niť života umelca sa však nečakane pretrhla v najlepších rokoch a on odišiel predčasne do divadelného neba. Večný mladík, bohém i melancholik, romantik Ivan Mistrík, ktorý by mal v októbri 77 rokov.

 

Autor: Alena Horváthová-Čisáriková
Foto: archív J. M. a M. M.

 

 

 

 

- - Inzercia - -