Dnes je pondelok, 08.august 2022, meniny má: Oskar
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Raz budem mať všetky Barbie na svete!

december 04, 2014 - 13:14
„Milý Ježiško, prosím ťa, keby si mi mohol doniesť pod stromček barbinu...“ Vždy, keď Marek Tesař ako malý chlapec napísal takýto list, objavil pod stromčekom autíčko na ovládanie alebo autodráhu. Takže bol presvedčený, že buď tie jeho listy Ježiško nikdy nečítal, alebo už aj jeho tatka presvedčil, že chlapci sa s bábikami nehrajú... Ale chlapi sa môžu – povedal si a dnes je jedným z najväčších zberateľov barbin.
Foto: 
Pred televízorom Marek sedával ani nie tak kvôli rozprávkam, ale reklamám, ktoré išli medzi nimi. Keď dávali tie na barbinu, snáď ani nedýchal. Veľmi sa mu páčilo, ako sa spolu hrajú, jazdia na bicykloch, vymieňajú si šaty, smejú sa a zabávajú. A on bol vždy sám. Na bicykel, na hračky aj na zábavu... „Keďže som bol jedináčik a nemal som veľa kamarátov, páčili sa mi hračky, ktoré napodobňovali ľudí,“ spomína mladík, ktorý veril, že keby ich mal, stal by sa súčasťou tej ich veselej rodiny. Lenže keď máte otca boxera, ktorý chce zo syna vychovať svojho nasledovníka, ťažko ho v hračkárstve dotiahnete k bábikám. Nakoniec sa však predsa len zdalo, že sa buď on, alebo priamo Ježiško nad ním zľutoval. „Keď som mal osem, dostal som svoju prvú bábiku. Bola zabalená v škatuli od vianočných salónok. Moje nadšenie, bohužiaľ, netrvalo dlho, pretože som zistil, že to nie je pravá Barbie.“ Sklamaný znova len klopal na dvere u kamarátok, ktoré jeho vytúžené bábiky mali a dovolili mu hrať sa s nimi. 
 
Za barbinami do sveta
Mal dvanásť a bolo mu už dávno jasné, že v tom, že vysnívanú bábiku nikdy pod stromčekom nenašiel, je Ježiško nevinne, že darčeky kupujú rodičia a tým jeho sa tie, o ktorých sníval, nezdali vhodné. O to viac ho prekvapili, keď mu jednu predsa len darovali. „Viem, že tatko s tým nesúhlasil, o to viac som mu za to vďačný,“ hovorí Marek, ktorý vtedy netušil, že práve tento darček bude začiatkom niečoho, čo ho preslávi. „Do mojich dvadsiatich dvoch rokov mi ani nenapadlo, že sa dajú tieto bábiky zbierať. Až keď som si na titulke jedných novín všimol správu, že sa bude konať ich výstava na Morave, povedal som si, že to musím vidieť,“ spomína mladý muž, z ktorého sa medzitým stal vlasový stylista. Pripadal si tam znova ako malý chlapec, ktorý pri reklame na barbiny zabúdal aj dýchať. Nakoniec si zohnal číslo na usporiadateľku výstavy a hoci žila v Nemecku, vydal sa za ňou. „Po návšteve u nej sa z nás stali priatelia. Vysvetlila mi, kde sa dá nakupovať, koľko čo stojí... Najskôr som si bábiky začal kupovať na internete, no neskôr som vďaka Barbie precestoval po výstavách veľkú časť Európy.“
 
Trojdolárová dnes za dvanásťtisíc
Aj keď nejaké kúsky Marek doma mal, stále to bolo len pár bábik pre radosť. Zbierkou sa to stávalo až vo chvíli, keď mal naštudované dejiny tejto hračky a v jeho byte začali pribúdať aj modely, ktoré v hračkárstvach nezoženiete. „Mojím najstarším kúskom je predchodkyňa Barbie, bábika Bild Lilli, ktorá bola reklamným predmetom nemeckého časopisu Bild. Potom však licenciu na jej výrobu odkúpila americká firma a z Lilli sa stala Barbie,“ približuje Marek históriu obľúbenej bábiky a ukazuje aj tú prvú americkú. „Vyzerala ako Bild Lilly, ale na rozdiel od nej nebola dutá, ale plná. A v porovnaní s dnešnými mala inú figúru – osí pás a širšie boky.“ S každým získaným vzácnym exemplárom si Marek uvedomoval, akú finančne náročnú záľubu si vybral. „Barbie si získala svoju hodnotu, preto sa medzi zberateľmi nevymieňa, len predáva. Na výstavách však majú vyššiu cenu, pretože zberateľ ju navýši vždy aj o svoju citovú väzbu k nej. Tieto bábiky sú však naozaj v dokonalom stave.“ Marekovou najcennejšou je jeden kúsok japonskej výroby, ktorých vtedy vzniklo len deväťsto. Pred päťdesiatimi piatimi rokmi sa predávali za tri doláre. A jej  hodnota dnes? „Šesť až dvanásťtisíc dolárov...“
 
Strecha za Barbie
V našich končinách mladý Pražan na nikoho podobného ako on nenarazil. Ak chce rozširovať svoju zbierku, musí vyraziť za hranice. Aj keď dobré kúsky sa dajú získať aj v Nemecku či Rakúsku, za historickými exemplármi ide až za oceán. „Najstaršiu, Barbie č. 1 som kúpil od zberateľky, ktorá potrebovala peniaze na novú strechu,“ usmeje sa. Z ciest po Amerike si priniesol aj zberateľský exponát, ktorý sa do hračkárstiev nikdy nedostal, a to bábiku vyrobenú k jej štyridsiatemu piatemu výročiu. „Navrhol ju osobný dizajnér speváčky Cher,“ prezrádza. Okrem bábik si však z výstav nosí aj kontakty. „Vďaka cestovaniu som sa zoznámil so zberateľmi po celom svete. Ich zbierky majú od tisícpäťsto až do desaťtisíc bábik.“ Český kaderník je so svojimi štyrmi tisíckami niekde v strede zoznamu, tomu stredoeurópskemu kraľuje. Aj keď v rodičoch už Marek pre svoju záľubu našiel spojencov, pod stromčekom však Barbie ani dnes nie je. „Teraz už totiž len ja viem, ktorú mám a ktorú ešte nie, a tak mi ich blízki nekupujú,“ vysvetľuje Marek a s úsmevom dodáva, že stále ešte neskončil: „Raz budem mať všetky Barbie na svete.“ Nie všetky však získal v nablýskaných šatách s dokonalými účesmi. Ale vďaka svojej profesii vlasového odborníka a stylistu také dokázal spraviť aj z plešatých a nahých. „Nie všetko sa dá zachrániť. Keď vidím nejakú bábiku, ktorá je úplne zničená, vždy ma to rozosmeje,“ prekvapí mladý muž. A vzápätí ukáže, že v ňom stále zostalo srdce toho malého chlapčaťa, ktoré si barbinu tak prialo mať v detskej izbe. „Veď je to predovšetkým hračka určená na to, aby sa s ňou deti hrali...“
 
KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ
Foto: Pavel Křivánek a archív M.T.

- - Inzercia - -