Dnes je štvrtok, 09.december 2021, meniny má: Izabela
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Kamarátov spojila choroba a zblížil neľahký osud

júl 22, 2011 - 21:33
„Keď už večer od únavy nevládzem čítať tretiu rozprávku, spomeniem si na Tomáša. Ja mám iba Hanku, ale on musí sám zvládnuť tri deti tristošesťdesiatpäť dní v roku, dvadsaťštyri hodín! Je pre mňa obrovským vzorom,“ hovorí Martin Venutti, ktorý navrhol svojho kamaráta na titul Otec roka. Hoci Tomáš Horváth v ankete nezvíťazil, pre Martina je otcom roka práve on.
Foto: 

Práve zmaturoval a chystal sa na vysokú školu, keď sa dozvedel, že zrejme stres a vyčerpanosť spustili uňho chorobu, ktorej sa už nezbaví po celý život. Priamo z maturitného rozlúčkového večierka šiel Martin Venutti do nemocnice. „Dátum si pamätám presne, bolo to 29. júna 1992. V ten deň sa radikálne  zmenil celý môj život, ale aj život mojej rodiny,“ spomína. Diagnóze diabetes mellitus bolo potrebné podriadiť stravovanie, zmeniť životný štýl, zvyknúť si na pravidelné pichanie inzulínu. „Spočiatku som bol veľmi nešťastný, mal som pred očami všetky obmedzenia, ktoré ma čakajú... Netušil som, že vďaka chorobe spoznám fantastických ľudí, ktorí môj život obohatia.“ Tým prvým a neoceniteľným bol lekár MUDr. Ľubomír Barák, ktorý vtedy viedol diabetologickú ambulanciu pre dorast na bratislavských Kramároch a súčasne aj organizáciu mladých ľudí s diabetom. Martin čoskoro začal chodil na edukačno-rekondičné pobyty, neskôr ako vedúci do táborov malých diabetikov, robil časopis. Jeho životným krédom sa stalo indické príslovie: Bol som smutný z toho, že nemám topánky, ale stretol som človeka, ktorý nemal nohy...

Ako zbaliť babu

U jeho rovesníka Tomáša Horvátha z Trnavy prepukla choroba o rok skôr. Chlapci sa stretávali pri kontrolách v ambulancii a na jednom z edukačno-rekondičných pobytov sa skamarátili. Odvtedy bývali na pravidelných pobytoch vždy v jednej izbe a medzitým sa navštevovali. Mali veľa spoločného – záujem o prírodu, o čajovú kultúru a východné filozofie, Tomáš písal básničky a Martin hrával v bratislavskom Bielom divadle. Páčili sa im rovnaké dievčatá... Navzájom sa zverovali so svojimi láskami. Martin celkom nechápal čaro, akým jeho šťúply kamarát dokázal pôsobiť na dievčatá. Keď si našiel krásnu, zádumčivú Veroniku s obrovskými hnedými očami, raz na chalupe sa jej spýtal, na čo ju Tomáš zbalil. „No predsa na básničky,“ odpovedala s jemným úsmevom.

Rodinné akcie

Keď sa citlivý a milý, ale aj veľmi zodpovedný Tomáš s Veronikou oženil, cesty kamarátov sa na istý čas rozišli. Tomáš musel zabezpečiť rodinu, postarať sa o väčší byt, spolu s Veronikou sa staral najprv o malú Margarétku a neskôr aj o Adamka. Martin si zatiaľ na jednom z táborov malých diabetikov tiež našiel lásku – Zuzana tam robila vedúcu rovnako ako on. Čoskoro sa im narodila malá Hanka. Dvaja kamaráti – teraz už obaja otcovia rodín – sa opäť začali stretávať, ale už na celkom inej úrovni. S rodinami trávili občas spolu víkendy. „Vždy som obdivoval, ako sa Tomáš pokojne dokázal postarať o jedlo pre všetkých, nikdy preňho nebol problém prebaliť či nakŕmiť deti,“ rozpráva Martin. „S radosťou sme prijali správu o narodení ich tretieho dieťaťa – Emky, plánovali sme ďalšie spoločné rodinné akcie. A o tri mesiace prišiel šok: Veronika zahynula a Tomáš zostal s tromi deťmi sám.“ Martin so Zuzanou sa mu usilovali pomôcť aspoň tým, že ho občas vytrhli zo stereotypu a strávili spolu víkend. Nemohli nevidieť, ako sa deti túlia k Zuzane a hladkajú ju po vlasoch, ako im napriek všetkej otcovej láske a starostlivosti chýba ženské objatie. Dva roky po Veronikinej smrti by Martin doprial svojmu kamarátovi partnerku, ale chápe, že v súčasnosti je preňho takmer nemožné niekde sa s niekým zoznámiť. Celý jeho osobný život sa krúti len okolo detí. Najstaršia Margarétka už ako-tak prekonala uzavretosť a bolesť zo straty mamy, ale starosti sú stále s Adamkom, ktorý má zníženú imunitu a každú chvíľu bojuje s vysokými horúčkami. Emka bola iba bábätko, keď jej mama umrela a vôbec sa na ňu nepamätá, teraz je z nej rozkošný dvaapolročný anjelik, večne zavesený otcovi v pätách.

Hanka rodičov nestratila

Pre dieťa je najstresujúcejšou udalosťou v živote strata rodiča, jeho úmrtie. Druhou najväčšou stratou je rozchod rodičov. Bohužiaľ, ani my so Zuzanou sme tomu nedokázali zabrániť. Pred rokom sme sa rozišli, ale Hanke, na rozdiel od Tomášových detí, zostali obaja rodičia – milujúci, starajúci sa so všetkou láskou,“ rozpráva Martin a prizná, že dohodnúť sa o starostlivosti o dieťa vôbec nebolo ľahké. Rok po rozchode platí medzi ním a jeho bývalou partnerkou krehká dohoda o striedavej starostlivosti, ktorú sa v záujme svojej dcéry usilujú dodržiavať. Martin, ktorý pracuje ako infografik v Slovenskej televízii, si zariadil prácu tak, aby mohol byť každý druhý týždeň doma – vtedy býva Hanka uňho a navštevuje škôlku v blízkosti jeho bytu. Ďalší týždeň je u mamy v mestečku neďaleko Bratislavy a tam chodí aj do škôlky.
Martin tvrdí, že o takomto riešení sa radil aj so psychologičkou a naozaj sa ukázalo, že Hanke neprekáža striedavé navštevovanie dvoch škôlok. Naopak, má viac kamarátov, na ktorých sa vždy teší. Dievčatko striedavou starostlivosťou nestratilo nielen žiadneho z rodičov, ale ani starých rodičov a ďalších príbuzných, a to považuje Martin za pozitívum takéhoto riešenia.
S bývalou partnerkou k nemu nedospeli jednoducho a Martin vyhľadal aj pomoc a rady Ligy otcov. A tak ako pred niekoľkými rokmi zanietene pracoval v organizácii mladých diabetikov, vrhol sa do práce v tomto združení otcov. Je autorom všetkých letákov, plagátov a propagačných materiálov, ako člen „občianskej hliadky“ sa zúčastňuje na súdnych pojednávaniach, kde sa rozhoduje o určení styku detí s rodičmi po rozvode či o zverení do striedavej starostlivosti . „Hoci už rok platí zákon o striedavke, súdy stále málo prihliadajú na potreby detí a väčšinou rozhodujú podľa zaužívaného stereotypu – deti zverujú matkám a otcom určujú styk každý párny víkend,“ ťažká si Martin, ktorý práve preto stále váha s podaním žiadosti o striedavú starostlivosť na súd. Nie si je istý, či by súd žiadosti vyhovel, napriek tomu, že v jeho prípade striedavka  neoficiálne už rok funguje...

Slobodní otcovia

Pomoc Ligy otcov sa zišla aj Tomášovi, pretože kolízna opatrovníčka z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny spochybnila jeho schopnosť postarať sa o tri malé deti. Dôvodom mala byť jeho cukrovka... „Posledný rok si s Tomášom voláme denne,“ pripomína Martin. Dvaja kamaráti, dvaja otcovia sú si navzájom psychickou oporou a zverujú sa so svojimi problémami, ktoré sú celkom iného druhu ako kedysi. Spolu so svojimi deťmi sa stretávajú tak často, ako je to len možné, podnikajú „tatinkovské výlety“ a na prázdniny plánujú ďalšie. Martin sa usiluje Tomášovi uľahčiť jeho údel. „Je mi veľmi ľúto, že Tomino nemá čas na osobný život, ale verím, že nejakého anjela v živote ešte stretne. Potreboval by si urobiť vodičský kurz, kúpiť auto... Ale vie zobrať deti na bicykle a urobiť s nimi pätnásťkilometrovú túru. On je pre mňa otec otcov,“ rozplýva sa.

Autor: Ľudmila Grodovská

Foto: Tony Štefunko,  archív M. V. a T. H

- - Inzercia - -