Dnes je štvrtok, 09.december 2021, meniny má: Izabela
Čas čítania
5 minutes
Zatiaľ prečítané

Katka Knechtová: Tanec? Ako skok z útesu!

september 27, 2011 - 10:54
Už čoskoro odhalí svoje tajomstvá. Nie tie, ktoré skrýva hlboko v duši, ale tie pesničkové. Na spadnutie je totiž vydanie jej druhého sólového albumu. Ešte predtým si však z koncertných pódií odskočila na tanečný parket. Aj za pomoci televíznej šou Let´s Dance hľadá svoje skryté rezervy. So speváčkou KATKOU KNECHTOVOU sme sa porozprávali nielen o tom, ako sa učí tancovať.
Foto: 
Aké sú vaše pocity po prvom kole Let´s Dance v ktorom ste s partnerom Tomášom Uváčkom tancovali rumbu?
Na začiatku bola obrovská tréma. Keď som odtancovala, strašne sa mi uľavilo a bola som veľmi šťastná. Bolo to, ako keď robíte nejaký adrenalínový šport, po ktorom vám telo zaplavia endorfíny a je vám na chvíľu dobre. Potom prišiel ďalší obrovský stres z toho, ako sa v podstate za tri dni dokážem naučiť ďalší tanec, ktorý je ešte ťažší, ako ten prvý. Uvedomila som si, že ho musíme zatancovať lepšie, pretože očakávania poroty i divákov budú určite väčšie, preto bol ten stres o čosi väčší, ako pred vystúpením.


Dá sa tréma pred vystúpením v Let´s Dance porovnať s trémou, ktorú pociťujete pred koncertom?
Je to úplne iný typ trémy. Ísť tancovať je, ako keď idete skočiť z vysokého útesu do vody. Viete, že prežijete, ale neviete, ako to dopadne. Pri spievaní je to tréma, keď viete, že aj keď nie ste úplne v poriadku zaspievate, to čo máte. Máte už skrátka skúsenosti. Spev je niečo, čo mi je prirodzené, kým tanec mi až taký prirodzený nie je.



Pozreli sa ste sa v repríze na to, ako ste tancovali?
Keď som videla záznam, prišla som na to, kde som robila chyby. Určite by som to vedela zatancovať aj lepšie, ale musela by som mať na to viac času, naozaj to nejde za dva týždne. Podstatné však je, že môj tanečný partner bol spokojný.


Pripájam sa k jeho pochvale. Naozaj ste nikdy predtým netancovali?
Nie, nikdy predtým som netancovala. Toto je moja tanečná premiéra a možno aj derniéra (smiech). V  topánkach na podpätkoch som nevedela donedávna ani chodiť, nie to ešte tancovať. Priznám sa, že pre mňa ako netanečníka je to veľmi ťažké. Učím sa úplne všetko od začiatku. Inak sa musím správať pri latinsko-americkom a inak v štandardnom tanci. Je to najmä o zodpovednosti voči mne, tanečníkovi, ktorého nechcem sklamať a samozrejme voči ľuďom, ktorí za mňa hlasujú. Keď už som sa na to dala, chcem sa to naučiť čo najlepšie.
Zaujímavé je, že ste tancovali na vlastnú skladbu, Slnečná balada. Vraj to mala byť pôvodne pesnička od Paľa Haberu Kým ťa mám, čo sa vám veľmi nepáčilo.
Nič proti Paľovi, ale povedala som si, že keď už mám tancovať slovenské kolo ja, nech je to na moju pesničku a produkcia mi vyšla v ústrety. Nebolo v tom nič osobné, prišlo mi to, že to bude lepší fór.


Čo bolo hlavným motívom, že ste kývli na ponuku televízie?
Bolo v čase, keď som v štúdiu dokončovala spevy na môj nový album a v duchu som si vravela, že by bolo dobré oddýchnuť si od hudby a robiť niečo iné. A práve vtedy zazvonil telefón s ponukou, či by som nešla tancovať do Let´s Dance. Keby mi zavolali v inom čase, povedala by som nie.


Obohacujú vás tanečné tréningy aj ako speváčku?
Je to pre mňa určite veľmi inšpiratívne. Myslím si, že čokoľvek sa človek naučí, mu niečo prinesie. To, že tancujem, obohacuje môj pohybový prejav aj pri spievaní. Na pódiu sa cítim v určitých gestách oveľa prirodzenejšie.


Mimochodom, čo vám robí najväčšie problémy?
Asi tanečná pamäť. Mám problém naučiť sa dostatočne rýchlo kroky. Všetko robím naopak, keď mám ísť dopredu, idem vzad a keď doľava, tak vykročím na opačnú stranu. Pre môjho tanečného partnera sú to nervy drásajúce situácie. Tréningy so mnou sú pre neho v istých momentoch asi krížovou cestou.


Ako spolu s tanečným partnerom vychádzate? Pýtam sa preto, lebo vás vnímam, ako absolútnu šéfku, ktorá má rada veci pod kontrolou a ktorá si nedá len tak hocikým hovoriť do vecí, ktoré robí. Navyše Tomáš je od vás podstatne mladší.
Tomáš je človek, ktorý ma učí a vie, čo robí. Plne mu dôverujem a počúvam ho. On je šéf. Samozrejme, robíme aj kompromisy. Ak cítim, že isté veci nezvládnem, poprosím ho, aby trošku ubral. Zatiaľ sme nemali žiaden problém.



Mrkli ste počas prenosu očkom aj na vašu konkurenciu?
Priznám sa, že veľmi sa s ostatnými neporovnávam. Viem, že sú v tejto súťaži oveľa lepší tanečníci ako ja, ale ich výkony neriešim. Nemám na to ani čas. Musím sa venovať svojim krokom. (smiech)



Let´s Dance je pozorne sledovaná bulvárnymi médiami, ktoré riešia rôzne veci, od vyskočených bradaviek až po údajné milostné vzťahy medzi tanečnými partnermi. Neobávate sa toho, že vďaka súťaži by bulvár uverejnil niečo, čo by sa vám nepáčilo?
Vôbec sa toho neobávam. Som človek, u ktorého sa týmto v podstate nič nemení, nemám v úmysle ukazovať nohavičky, alebo sa podobne prezentovať, len aby sa o mne písalo. Ale ak niečo napíšu, tak napíšu. Pravdou je, že som chcela mať od podobných záležitostí pokoj a aj preto som si dala podmienku, že budem trénovať doma, v Prešove, pretože v Bratislave je trošku iná atmosféra. Keby som musela ostať v hlavnom meste počas celej súťaže, tak by som na tú ponuku asi nekývla.


V jednom rozhovore ste vyhlásili, že účasť v tanečnej súťaži bude aj o tom, aby ste v sebe našli skryté rezervy. Našli ste nejaké?
Ešte donedávna som si myslela, že nedokážem zotrvať dlhší čas pri jednej veci a drilovať ju donekonečna. A dokážem to. A pred niekoľkými týždňami som si nedokázala ani predstaviť, že raz budem tancovať a už vôbec nie súťažne tancovať v televízii. Je to ale výzva a pre mňa aj ďalšia škola do života. Akokoľvek to dopadne, už teraz som vďačná za túto skúsenosť.


Poďme k tomu, čo vás živí, teda k hudbe. Vraj už finišujete s druhým sólovým albumom. Ako a prečo vzniklo pomenovanie Tajomstvá?
Tentoraz mal môj vznikajúci album názov skôr, ako bol dokončený. Nazvala som ho Tajomstvá a predstavte si, že o nejaký čas mi Vlado Krausz poslal text s týmto názvom. A bolo to. Vedela som, že sa už nemôže volať inak. A prečo Tajomstvá? Myslím, že pre každého autora hudby je veľmi ťažké popísať, obsiahnuť pocit, s akým hudbu robí. Hudba samotná je pre mňa tou najúprimnejšou komunikáciou s ľuďmi. V tom je to tajomstvo, ten kód. Všetko, čo som chcela vyjadriť, je v tých pesničkách a textoch.



Album produkoval bubeník kultovej skupiny Depeche Mode Christian Eigner a podľa úvodného singla to vyzerá tak, že sa Katka Knechtová presunie z rockových festivalov na diskotéky, alebo nie?
Napriek tomu, že album má rozhodne iný, moderný a dovolím si tvrdiť aj svetový zvuk, nie je to poloha, ktorá by mňa ako speváčku otočila o 180 stupňov. Som to stále ja, sú tam aj rockovejšie piesne a najmä sú to stále moje pesničky.



Niektoré skladby ste vraj napísali počas dovolenky na karibskom ostrove Svätá Lucia.
Na druhý deň, ako som na ostrov priletela, ma kamarátka zobrala na džezový festival. Tam som sa zoznámila s jedným kapelníkom. Mal sálu s klavírom kúsok od miesta, kde som bývala. Môj producent mi pred odchodom na dovolenku dve skladby zrušil a dožadoval sa nových, takže som musela rýchlo niečo vymyslieť. Vzápätí sa mi táto známosť zišla, pretože kapelník mi poskytol miestnosť v džezovej škole, kde som si mohla sadnúť za klavír a za pár hodín boli posledné pesničky na svete.


Autor: OLIVER ONDRÁŠ
Foto: autor, Lucie Robinson, archív

- - Inzercia - -