Dnes je utorok, 21.september 2021, meniny má: Matúš
Čas čítania
4 minutes
Zatiaľ prečítané

Otec miliónov detí má nobelovku

október 25, 2010 - 11:04
Minulotýždňové udeľovanie Nobelových cien za rok 2010 otvorila kategória fyziológia a medicína a v nej sa dostalo toho najvyššieho uznania britskému vedcovi, ktorý je otcom takmer štyroch miliónov detí. Robert Edwards totiž vyvinul metódu umelého oplodnenia a dal šancu na život.
Foto: 
„Jeho úspechy umožnili liečbu neplodnosti, zdravotného stavu, ktorý trápi veľkú časť ľudstva vrátane vyše desiatich percent všetkých párov vo svete,“ zdôvodnil švédsky kráľovský inštitút Karolinska svoje rozhodnutie udeliť ocenenie britskému vedcovi, dnes osemdesiatpäťročnému Robertovi Edwardsovi. Ten pred vyše tridsiatimi rokmi spolu s kolegom, už nežijúcim Patrickom Steptoeom, vyvinuli metódu umelého oplodnenia mimo tela matky a priniesli tak radosť do života neplodných párov na celom svete. Svoj výskum viedli i napriek vtedajšiemu odporu cirkvi a rôznych ľudskoprávnych inštitúcií a po udelení ceny to zdôraznila aj Edwardsova manželka Rut, ktorá vyzdvihla manželovo úsilie a zápal pre výskum i napriek odporu mnohých strán.

Prvé dieťa zo skúmavky
To, čo bolo pred rokmi takmer nemysliteľné, sa 25. júla 1978 stalo skutočnosťou. Angličanka Louise Brownová bola prvým dieťaťom počatým po umelom oplodnení mimo tela matky. Jej rodičia Lesley a John Brownovci, podobne ako každý piaty manželský pár na Slovensku, nemohli splodiť potomka prirodzenou cestou. Keď po deviatich rokoch dostali šancu oplodnením in vitro, mnohí označovali tento pokus na bláznovstvo. Našli sa však aj takí, ktorí výskumu britských vedcov dôverovali. Dnes tridsaťdvaročná Louise má už takmer štvorročného syna, ktorý prišiel na svet klasickou cestou, a vedca, vďaka ktorému je na svete, označuje za svojho starého otca.  

Slovenský chlapček

Aj niekoľko sto detí ročne, ktoré na Slovensku prídu na svet, žije vďaka britskému vedcovi. Jedným z nich je i desaťročný Peťko Tomášek z Bratislavy a jeho mama Iveta ocenenie otcovi umelého oplodnenia okomentovala slovami, že je šťastná, že sa dostalo uznanie človeku, ktorému vďačí za to najcennejšie, čo v živote má. Tomášekovci sa pokúšali o dieťa, ale, žiaľ, lekárske výsledky potvrdili, že manžel je neplodný. Podľa odborníkov sa na neplodnosti podieľajú v poslednom čase viac muži, a to tým, že majú málo spermií alebo žiadne. Podľa štatistík neplodnosť v jednom z troch prípadov spôsobuje rozpad rodiny. V prípade Tomášekovcov sa našťastie tento scenár nenaplnil.

„Peťko je vytúžené dieťa a od začiatku som verila, že sa umelé oplodnenie podarí. Do maternice mi vložili štyri embryá a jedno sa ujalo na prvý pokus. Predtým som však absolvovala operáciu, pretože zistili, že mám myóm, ktorý by mohol spôsobiť potrat,“
hovorí pani Iveta, ktorej boj o dieťatko sa vtedy ešte len začal. Počas prvých troch mesiacov jej telo nie veľmi dobre zareagovalo, podpísal sa pod to tehotenský hormón a musela ísť na rizikové tehotenstvo. V piatom mesiaci tri týždne ležala v nemocnici, pretože hrozilo riziko spontánneho potratu a v siedmom mesiaci sa lekári obávali predčasného pôrodu.

„Najdôležitejšia je psychika mamičky a ja som si bola istá, že porodím zdravé dieťa,“ vysvetľuje Iveta, ktorá otehotnela v tridsiatich deviatich rokoch. Na jej štyridsiatku sa jej narodil zdravý chlapček, ktorý vážil tri a pol kila a meral päťdesiatdva centimetrov. Odmalička bol veľmi šikovný, nemal ešte ani dva roky a rozprával súvislé vety ako dospelák. Dnes chodí do štvrtého ročníka, najradšej má knihy Harryho Pottera a už dva roky hrá na gitare. O tom, že je dieťaťom zo skúmavky, vie, pretože mu to rodičia vysvetlili. „S manželom sme chceli, aby to vedel. Keď dávajú nejaký prírodopisný film o umelom oplodnení, vždy mu poviem, že takto prišiel na svet aj on,“ hovorí pani Iveta a dodáva, že kým jej syn na základe toho porozumel, že ničím sa nelíši od iných detí, niektorí ľudia z okolia to, žiaľ, nechápu. „Stretla som sa aj s negatívnymi reakciami, ale viac sa teším z toho, že moja skúsenosť môže pomôcť iným ženám. Susedka podstúpila umelé oplodnenie, je vo ôsmom mesiaci a ja prežívam ďalšie moje tehotenstvo,“ zasmeje sa šťastná mamička.

Zneužitie skúmavky

O tom, že metóda umelého oplodnenia dáva šancu na život, dnes už nikto nepochybuje. Veď pomocou nej prišli na svet takmer štyri milióny detí, ktoré majú dnes už svojich potomkov. Po tridsiatich rokoch, čo sa umelé oplodnenie vykonáva vo svete, však vychádzajú na povrch nové skutočnosti, ktoré posúvajú jeho hranice. Niektorí odborníci hovoria, že na Slovensku sa vykonáva príliš málo zákrokov oproti zahraničiu. V Dánsku sa napríklad po umelom oplodnení narodí ročne osem percent detí, u nás len 0,2 percentá, pričom až päťdesiattisíc slovenských párov nemôže otehotnieť.

„Čoraz viac mladých ľudí sa však častejšie spolieha na umelé oplodnenie nie ako na poslednú možnosť, ale ako na možnú alternatívu. Pritom je potrebné si uvedomiť, že ide o závažný zákrok a úspešnosť sa pohybuje okolo dvadsiatich piatich percent,“
myslí si Denisa Priadková z občianskeho združenia Bocian a dodáva, že je dôležité zamerať sa na osvetu mladých ľudí, aby pri plánovaní rodiny boli dôslední, mali dostatok vedomostí a poznali riziká. Navyše, umelé oplodnenie je finančne náročný zákrok. Peniaze prenikli aj do spočiatku humánne cielenej pomoci neplodným párom. Podľa Denisy Priadkovej, ktorá sa tejto problematike venuje už vyše jedenásť rokov na európskej úrovni, narastá najmä vo východnej Európe obchod s vajíčkami, kde sa načierno kupujú vajíčka od darkýň a robia sa aj zákroky.

„Je už bežné, že napríklad šesťdesiatročná žena z Veľkej Británie v Európe podstúpi umelé oplodnenie, kde darkyňou je osemnásťročná Ukrajinka,“ vysvetľuje Denisa Priadková a dodáva, že záujemcovia sú ochotní zaplatiť nemalé sumy za vajíčka, ale napríklad na Slovensku zákon zakazuje zaplatiť za darované vajíčko. Na strane druhej sa však u nás centrá asistovanej reprodukcie sťažujú na ich nedostatok a dôvodom má byť práve tento zákon. S pribúdajúcimi prípadmi, keď sa aj vyše šesťdesiatročné ženy stávajú vďaka umelému oplodneniu matkami, sa vynára ďalší problém funkcie matky v rodine –ich deti sa často stávajú sirotami. Denisa Priadková upozorňuje aj na inú, zatiaľ nedoriešenú rovinu: „Tým, že neexistujú databázy darovaného materiálu pri umelom oplodnení, nie je možné zistiť, kto sú biologickí rodičia. Môže dôjsť k extrémnej situácii, že sa zosobášia dvaja ľudia, ktorí sú v príbuzenskom spojení.“
Je potrebné doriešiť ešte mnohé praktické otázky a možno i vďaka nedávnemu udeleniu Nobelovej ceny sa dostanú viac do pozornosti. Aby bol naplnený pôvodný cieľ – pomôcť neplodným párom k vytúženým potomkom.

Autor: ANNA BOČKOVÁ
Foto: Oles Cheresko

- - Inzercia - -