Dnes je sobota, 04.december 2021, meniny má: Barbora, Barbara
Čas čítania
3 minutes
Zatiaľ prečítané

Voda – živel, ktorý víťazí nad ľudskou silou

august 08, 2011 - 15:20
Pre mnohých deň ako každý iný, avšak niektorým obyvateľom Novej Ľubovne pri spomienke naň ešte dnes behá mráz po chrbte a tlačia sa im slzy do očí. Na piatok 4. júna 2010 určite nikdy nezabudnú. Tento deň im zmenil životy. Výdatné a neprestávajúce dažde. Voda valiaca sa na dedinu a bezbranných ľudí zo všetkých strán. Povodeň ničila všetko, čo jej stálo v ceste. Pred niekoľkými dňami sa strašný scenár z vlaňajšieho roka takmer zopakoval. Ľudia boli opäť v strehu. Jedna ulica bola pod vodou a podzemná voda vytryskla vo viacerých pivniciach. Obyvatelia Novej Ľubovne žijú v strachu. Čo ak sa situácia z vlaňajška opäť zopakuje?
Foto: 

Človek si to nevie predstaviť, kým to sám nezažije,“ povedala Mária Cimbalistová (43), ktorú sme navštívili u nej doma. Pri pohľade na mokré steny domu bolo jasné, že minuloročná povodeň po sebe zanechala poriadnu spúšť. Najhoršie na tom je, že nielen na materiálnych veciach. „Bolo to hrozné. Veľmi ťažko sa mi o tom rozpráva. Stalo sa to v noci. Ako pracovník správy a údržby ciest som bol v pohotovosti celú tú osudnú noc. Pomáhal som iným, keď mi oznámili, že aj u nás doma voda začína vyčíňať. Keď som prišiel k rodine, zachraňovali sme, čo sa dalo,“ spomína so slzami v očiach Ladislav Cimbalista (48).
Spolu s deťmi vynášali veci, nábytok a elektroniku na vrchné poschodie domu. Niekoľko hodín zápasili s vodou, ktorú odčerpávali čerpadlá. Bojovať museli i sami so sebou. „Bolo to nad ľudské sily. Keď sme zistili, že v obývačke siaha voda do výšky dvadsať centimetrov, vedeli sme, že dom musíme opustiť. Manžel bol v tom čase vonku na traktore. Zavolal mi, aby som vzala deti, doklady a peniaze a prišiel po nás zozadu,“ spomína Mária na nepríjemnú životnú skúsenosť, keď musela s rodinou nastúpiť do bagrovej lyžice traktora cez okno obývačky. Ako každá mama aj ona sa najviac obávala o svoje tri vlastné deti, ale aj o dvojročného Miloška, ktorého má v opatrovateľskej starostlivosti. „V traktore som mal deväť ľudí. Manželku, deti, ale i súrodencov a priateľov, ktorí mi v dome pomáhali. Prednými dverami sa vyjsť nedalo a pivnica bola celá pod vodou. Bola to veľká zodpovednosť a bál som sa o nich, pretože sme s traktorom zapadli. Dostávala sa doň voda, naklonili sme sa nabok. Modlil som sa, aby to dobre dopadlo,“ hovorí aj dnes s hrôzou v očiach pán Ladislav. Akoby zázrakom sa v ten osudný deň nikomu nič nestalo. Rodina sa napokon dostala do bezpečia, k rodičom. Len zo vzdialenosti mohli sledovať, ako im voda ničí všetko, čo si spoločne rokmi vybudovali.

V núdzi spoznali priateľov
Po troch mesiacoch odpratávania bahna, sušenia stien a renovovania povodňou zničeného domu sa rodina Cimbalistová opäť mohla nasťahovať. Aj vďaka priateľom a pomoci cudzích ľudí sa im život vrátil do starých koľají. Strach a obavy však v ich srdciach ostanú už zrejme navždy. Dúfajú, že podobnú skúsenosť nikdy nezažijú, „Viera je jediné, čo máme. Sme však radi, že nám priatelia veľmi pomáhali. Bez ich pomoci by sme to nezvládli. Bolo tu všetko zničené a ako sa hovorí, v núdzi spoznáš priateľa, tak my sme naozaj niektorých nových spoznali a iní nám svoje priateľstvo len potvrdili,“ dodáva Mária s veľkou vďakou.
Rodina Cimbalistová nebola jediná, ktorú ničivá povodeň postihla. „Susedov evakuovali vrtuľníkom. Iným vzalo auto, ďalším stenu domu. My sme mali, našťastie, vytopenú len pivnicu, ale môj syn ešte aj dnes ťažko znáša každú jednu búrku. Myslím si, že deti trpia viac ako dospelí,“ pridáva svoju výpoveď i Helena Korubová (42) z Novej Ľubovne. Zdalo by sa, že rok zahojí všetky rany. Avšak aj dnes to na postihnutom mieste vyzerá ako na stavenisku. Aj napriek tomu, že ťažká technika takmer rok pracovala na úprave toku rieky, nič sa nezmenilo. Voda si svoju cestu nájde všade. Len pred pár dňami dažde spôsobili, že voda valiaca sa z lesov vytopila celú ulicu. Ľudia mali šťastie. Ak by pršať neprestalo, strašný scenár by sa zopakoval. Tu už naozaj môže zasiahnuť len vyššia sila, pretože moc tej ľudskej nestačí na potlačenie nezničiteľného živlu, akým je voda.

Ako sa chránia v Novej Ľubovni pred povodňami?

Odpovedá starosta obce  Stanislav Turlík

Ako postupujete s úpravami potoka po povodniach?
Vzhľadom na to, že sme tu mali opäť po roku vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity, museli sme začať s ďalšími prácami. Obec Nová Ľubovňa 26. júna 2011 ukončila najdôležitejšie práce, upravil sa potok, upratali najväčšie nánosy, navozili kamene a tretí povodňový stupeň, ktorý trval v dôsledku minulotýždňových záplav, sme zažehnali.

Aké opatrenia ste urobili po minuloročných povodniach?
Čo sa týka minulého roka, nebol som starostom a ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Určite sa všetko bude projektovať nanovo. Spevnili sme hrádzu a  v prácach budeme pokračovať aj naďalej.

Koľko financií obec musela vyčleniť na škody?
Opäť sme museli vyčleniť množstvo financií. Tentoraz asi 150 000 eur, pričom nám pomohli najmä firmy v okolí Starej a Novej Ľubovne. K tomu, ako to bolo minulý rok, sa nechcem  vyjadrovať, no okrem obce pomáhali aj charity a vláda.

Aké najväčšie škody napáchala povodeň?
Voda pred rokom napáchala najviac škody na majetkoch ľudí. Teraz to tak bolo opäť. Zachraňovali sme najmä vytopené pivnice, bolo ich štyridsaťjeden.

Autor: Alena Gribová
Foto: autorka a archív

- - Inzercia - -